Slepí nevidia a hluchí nepočujú...
Internetom šíriace sa videá o ľuďoch, ktorý nestíhajú prežuť to, čo pred chvíľkou povedali a ako profesionálni neprofesionáli sa snažia obhájiť svoju pravdu nepravdu, ktorá , ako vždy, aj tak vyjde na povrch. Vlastne máme toľko médií, ktoré sa s radosťou púšťajú do pátrania po dôkazoch, ktoré zvrátia výroky našich „predstavených", že nevieme po ktorom siahnuť skôr. Smejeme sa a tešíme, že konečne aj podporovatelia týchto čarodejníkov si všimnú tu špinavosť, ktorú aj slepý sluchom zachytí a hluchý očami, a konečne sa postavia proti. Ale takmer polovica obyvateľov stále nevidí a nepočuje.
Oprime sa aspoň o EÚ ...
Keď už nenachádzame opory doma, u najvyššej spravodlivosti súdov, ministrov, či pána prezidenta, skúsme to aspoň v nezávislej, nezainteresovanej inštitúcii, ktorá má oči a uši a počuje kričať malých občanov o diskriminácii a nespravodlivosti, proti ktorej tak všetci bojujeme. Naši boli však rýchlejší. Všetko čo by mohlo poškodiť status alebo imidž vedenia a tým ohroziť rozpracovanú stratégiu bohatstva „nádoru" (či národu?) sa musí zmiasť zo zemského povrchu. A rýchlo. Čo už, majú lepšie známosti, ako my.
Aspoň odpovedzte, prosím...
Zúfalo prosia novinári tých, čo vedia pravdu, čo vedia prečo a ako, čo súdili na základe dôkazov, no mlčia, lebo práve vtedy na to nie je vhodná príležitosť, aby sa ich pýtali. Alebo len nechcú potkýnať kamarátov, ktorí im tento úraz rýchlo vrátia aj s úrokmi. Môžeme si zaplatiť aj najlepších zahraničných odborníkov, detektor lží, či spisy (ak už nie sú zničené), ktoré čierne na bielom opisujú mená, čísla a činnosť. Ale ten zdrap papiera s dôkazmi odovzdať tým, proti ktorým sa svedčí, je ako prosiť hriešnika nech sa dobrovoľne potrestá podľa spravodlivosti, či zákona.
Zvykli sme si. Vlastne nie, my sme takí vždy boli.
Už to pre nás nie je nič nové. Posťažujem sa susedovi a uľaví sa mi. Však niekto to vyrieši. A ak náhodou nie, život sa neskončí. Len ostaneme tam kde sme boli. Pred 50, 100, 1000 rokmi. Stiahnime plachty, vztýčme biele vlajky, veď vždy sme boli otrokmi. Aj keď v každom storočí to inak nazvali. Slováci ožijú... Škoda, že tá hymna stále vyjadruje len budúci čas.
K veci...
Prečo to píšem? Aby sme sa postavili a ožili. Aby bol každý schopní obetovať pár minút či hodín záujmu o veci, ktoré sa dejú okolo. Povedal kamošom čo videl, čítal, počul, následne sa postavil a šiel voliť. Aby napísal o pravde, o ktorej veľa ľudí nevie. Aby zdieľal názor. Aby minútkou obetovaného času urobil krok vpred k tomu, aby sa on aj jeho deti dožili spokojnosti. Nie výrokom „politika ma nezaujíma" vyplývajúcim zo sklamania, alebo lenivosti sa pozrieť na veci, ktoré nie sú normálne, ale zodpovednosťou, ktorú nesie každý občan, každého štátu. Daj o sebe vedieť že tu si a záleží ti na tom, ako žiješ a kde žiješ.
